Moje videnie sveta – moje fotky a príbehy

1.) Zázrak

V pondelok 5.3. 2018 som vrátil z Bratislavy z koncertu pre Jána a Martinu plný dojmov. Poslal som znovuobjavenej sesternici Lenke náš rodostrom. Založil som whatsapp skupinu Klub 43. Zo stredy na štvrtok mala moja dcérka Noemka sen – nočnú moru, ktorú sme odohnali modlitbou na Noemkinu prosbu. Držal som ju za ruku. Zobudil som sa, ako každé ráno o 6:50. Položil som jej ruku jemne späť na vankúš. Chcel som ísť pripraviť, tak ako každé ráno kakao môjmu synovi Lucasovi. V škáre záclony som však uvidel zvláštne svetlo, tieň. Odtiahol som záves. A takmer som odpadol. V okne bol zázrak. Jedna zo zázračných chvíľ v živote. Bolo 6 hodín, 51 minút a 44 sekúnd.
A v tom som stlačil spúšť.

Neskôr moja dcérka namaľovala „Čarovný strom“. Tak si sama nazvala svoju maľbu, s ktorou získala uznanie aj od zopár renomovaných maliarok. Jej strom sa nápadne podobal na moju fotografiu. Pritom ju dovtedy nikdy nevidela. Jedna z nádherných chvíľ v našom živote.

2.) Modlitba za Slovensko

Mladík vložil s bázňou, rešpektom svoj papierik, modlitbu do škáry Múra nárekov (v Jeruzaleme). Bol som minulý rok prvýkrát v Jeruzaleme a pre mňa ako veriaceho kresťana to veľa znamenalo.
Fotku som vytvoril z 3 záberov. Pri tomto efekte som mal aj značné šťastie. V pravom hornom rohu sa iná ruka dotýka chlapcovej hlavy. Môže zraniť, ale aj žehnať, priať dobré. (Fotka budí dojem, že chlapec a jeho modlitba sú súčasťou a vrastené v múre. Splynuli so stáročiami.) Túto fotku venujem Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, a ich symbolickej modlitbe za slušné Slovensko.

3.) Dievčatko v zakázanej zóne

K Múru nárekov nesmú vstúpiť ženy, ktoré sa modlia osve, neďaleko. Toto malé dievčatko sa sem dostalo omylom, so svojim otcom.
Hralo sa na zemi. Nik sa však nesťažoval. Tento neskutočný a výnimočný výjav sa mi podarilo zachytiť náhodou, v zlomku sekundy. Viedol ma inštinkt a vnorenie sa do atmosféry pri múre. Vnorenie mi trvalo takmer dve hodiny. Vybral som si zámerne vopred čas západu Slnka, tlmené, ale silné svetlo.

Tieto príbehy som zažil v ostatných mesiacoch.
Môj život nie je len to, ako ho vnímam ja. Ale je aj to, ako môj život a mňa vnímajú iní.
Dobré vzťahy s ľuďmi sú veľkou hodnotou. A je to sila, ktorá premieňa.

Fotografia pre mňa nie je len zachytenie toho, čo vidíme. Je to aj pocit, emócia, čo nám to dáva, ako nás to mení, aké otázky nám to kladie.
Je to stretnutie nevypovedaného, tušeného. Stretnutie svetla, príbehu, chvíle, ktorá sa už nikdy nevráti.

K premýšľaniu o tomto ma viedlo aj počúvanie hudby a fotografie Karola Kállaya.

Každého človeka, ktorého v živote stretneme je mimoriadny. Ak si uvedomím, že jeho telesná schránka, charakter a duša sú tajomstvom. Jeho, jej život je jedinečný a preto posvätný. Môžem do neho, nej viacej nazrieť len ak k nemu, nej pristupujem s úctou, rešpektom, zvedavosťou. Len ak mu ponechám jeho, jej dôstojnosť a slobodu.

Budovy a príroda, miesta nesú svoj príbeh cez stáročia. Záleží, či si viem vytvoriť odstup, vnútorné ticho, vidieť to miesto inými očami.
Sme nielen deti svojich prarodičov. História nám pomáha pochopiť kto sme, naše korene. Len vtedy nájdeme seba, pokoj. Pochopíme kam smerujeme.
Zahodíme svoje strachy a objavíme svoj skrytý potenciál, dary.

Dušan Šándor, Anno Domini 2018