Je rok 1918.
Môj pradedo Ján Podlesný má 14 rokov.
Žije v malej dedinke Hankovce pri Bardejove. Obec má 200 obyvateľov.
Na Slovensku neexistuje ešte žiadna diaľnica.
Väčšina ľudí žije na dedinách, chodí pešo alebo na konských vozoch 20 km na trh do Bardejova. Železnica je len na hlavných smeroch medzi mestami.
Neexistujú mobily, telefóny, ani počítače, ani televízia. Takmer nikto nemá rádio.
Ľudia v obci nečítajú noviny. Sú drahé a len v meste. Väčšina noviniek a správ ide ústnym podaním alebo ich vyhlási miestny bubeník. Miestny rozhlas vznikne až asi v 50.rokoch.
V obci nie je svetlo (lampy) v noci. Dedina sa v noci ponorí do tmy. Vidno nádherne hviezdy.
Jeho rodičia sú roľníci. Robia na poli. Hlavné jedlo je hustá polievka ráno.
Potom robia na svojom poli celý deň, aj sobotu.
Chodia oblečení v niečom ako kroji, ale len na nedeľu do kostola.
V nedeľu chodia 3 km pešo do Marhane do evanjelického kostola. Farár Ján Lacko má medzi ľuďmi veľkú úctu.
Pri krste zapisuje deti a ich rodičov precízne.
Alžbetu zapíše v roku 1919 už po slovensky.
V roku 1918 vzniklo Československo.
Nový štát priniesol mnohé pozitívne zmeny, ale aj zoštátnenie všetkých majetkov šľachty.
Jej brata Jána v roku 1904 zapísal pri krste ešte po maďarsky János Podleszny, ale krst prebehol po slovensky. V škole sa Ján učil aj po maďarsky.
Netuší, že jeho rodina nielen pochádza zo susednej Marhane, ale že tam pred pár generáciami mala v nájme panský mlyn, mlyny u grófov Dessewfyiovcov a mleli múku na chlieb pre pánov a pre celé okolité dediny. V 19.storočí boli vážená rodina s krstnými rodičmi aj od zemanov.
Deti často chodia bosé.
Mäso nie je každý deň.
Ján je najstarší z 10 detí. 2 jeho najmladší súrodenci ešte nie sú na svete. O rok sa mu narodí, jeho rodičom jeho najmladšia sestra Alžbeta.
Alžbeta je ešte v roku 2019 stále nažive a má 99 rokov a žije v Giraltovciach u dcéry.
Sme späť v roku 1904.
Doma majú 2 kravy, od nich majú mlieko. Majú aj koňa. Veľa si toho dopestujú sami (zeleninu, ovocie).
Len 61 rokov existuje spisovná slovenčina.
Do domov sa dostáva cez národné, slovenské kalendáre a mesačníky, ktoré radia roľníkom pri úrode, poskytujú inzerciu.
Cisár a kráľ sa volá František Jozef Habsburský. Vládne už takmer 50 rokov, je už veľmi starý. Takmer 40 rokov nebola vojna. Netuší, že o 10 rokov nezmyselne rozpúta najväčšiu dovtedajšiu vojnu. (Prvú svetovú vojnu.)
Hlavné mesto krajiny, monarchie je Budapešť, resp. Viedeň.
Mestá južného Slovenska sú na hlavných cestách do hlavného mesta, je tam viac práce než na severe. Najviac práce je v Pešti. Ján a ani jeho príbuzní tam však nikdy neboli. Netuší, že jeho bratranec z asi tretieho kolena András Podleszny je slávny fotograf, ktorý sa práve presťahoval za prácou z Košíc do Pešti.
Jánov ujo a praujo sa vysťahovali do USA. Do Pensylvánie. Robia v bani.
V Pešti je asi 50-100 000 Slovákov, väčšinou pracujú ako stavební robotníci. V štvrti Jozsefváros (pri dnešnej Železničnej stanici Keleti v Budapešti) je celá, veľká slovenská štvrť s asi 50 000 ľuďmi, kde zneje často na uliciach slovenčina. Východné predmestia Budapešti ako Cinkota, či Maglód sú takmer úplne slovenské, osídlené po roku 1715 najmä slovenskými luteránmi a katolíkmi.
Väčšina dedín a miest v Uhorsku (dnešné Slovensko a Maďarsko) i v Čechách (súčasť rakúskej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie) má barokové vežičky na kostoloch a kostoly sú zväčša barokové, gotické. Určujú do značnej miery rozprávkovú krajinu pod Tatrami.
Opäť sme v roku 1918.
Podlesní bývajú v drevenom dome s hlinenou podlahou. V dome býva 14-ročný Ján so 7 súrodencami a rodičmi a starými rodičmi. Spia jeden pri druhom, je málo miesta.
Taký dom môžeš vidieť v skanzene v Bardejove, Pribyline alebo Vlkolínci.
V roku 1919 zomiera tragicky najznámejší vtedajší Slovák astronóm, diplomat Milan Rastislav Štefánik – minister vojny (obrany) nového Československého štátu. K vzniku štátu prispel minimálne ako Masaryk, ak nie viac. Mal neuveriteľne dobré kontakty medzi francúzskou vládou, diplomatmi, vplyvnými americkými Slovákmi (i Čechmi), bez ktorých by nový štát nevznikol. Štefánik je dokonca generál francúzskej armády. Ján starší ani dedinčania ho však vôbec nepoznajú. Mladší Ján (nar. 1930) sa však o ňom bude učiť neskôr v škole. A aj pán farár (evanjelický) povie na hodine náboženstva, že Štefánik bol evanjelik (luterán) a máme byť na neho hrdí. Ján je rád, lebo on sám je evanjelik. Hrdí sú aj katolíci, lebo učiteľ to povedal a je to autorita. Učiteľ zdôrazní, že pri vzniku československého štátu spolupracovali katolíci aj evanjelici, a že je to už druhý takýto pozitívny príklad v histórii Slovákov po uzákonení slovenčiny po roku 1843 Ľudovítom Štúrom po dohode so slovenskými katolíkmi a požehnaní od staručkého katolíckého kňaza a uznávanej autority Jána Hollého.
Jedlo jedia doma (Jánova rodina) z jednej veľkej misy. Najprv dospelí, ktorí najťažšie pracujú.
Až potom deti, podľa veku, zostupne.
Mnohé dnešné (murované) domy neexistujú a budú postavené až v 50.-70. rokoch.
Niektorí Slováci v roku 1918 (asi len 10-20 percent) bývajú v meste.
Budúca Jánova žena Mária má v roku 1918 len 8 rokov, ale už onedlho sa ako 17 ročná vydá. Jej otec zomrel v 1.svetovej vojne a mama zomrela na tuberkulózu. Už v 8 rokoch je úplná sirota. Nie je však v detskom domove. Rodina by to nedovolila. Jej teta prišla pešo z Nižnej Vole do jej rodiska do Abrahámoviec a vzala ju po pohrebe jej matky do Vole. Vychovajú ju vo Voli. Jedna jej sesternica sa vydá do Hankoviec a takto sa spozná s Jánom. Rodina všetko dohodne, lebo je dôležité, aby sirota nezostala dlho v dome, lebo nemajú dosť miesta ani jedla.
Ján a jeho manželka sú zbožní, majú miernu povahu.
Po sobáši sa im narodí v roku 1930 v Hankovciach môj dedo Ján Podlesný mladší. Musia sa odsťahovať, lebo v malom dome v Hankovciach je už cez 15 ľudí.
Je hospodárska kríza, ktorá sa rozšírila z USA do Európy. Československu sa pred krízou darí, ale chudobní dedinčania to veľmi necítia. Nový štát však prijali dobre a lepšie než Židia, Nemci a Maďari v Československu, ktorí si však na nový štát tiež postupne zvykli a mnohí sú v ňom šťastní a emancipovaní, ako napríklad mnohí mladí Židia, ktorí sa mnohí už v 30.rokoch cítia ako Slováci alebo Čechoslováci.
V roku 1935 sa Ján so ženou presťahujú z Hankoviec do Abrahámoviec. Postavia tam murovaný dom. Má málo izieb. Ďalšiu izbu dostavajú až neskôr. Sťahujú sami, cez les, pešo. Všetko nosia, na viackrát. 10 km. Mária tam má pôdu od svojej starej mamy. V dedine býva aj jej rovesník Michal Barlogh-Sabol so ženou Annou. Jeho ujo je starosta dediny a ich rodina je bohatá sedliacka rodina a jedna z najstarších v Abrahámovciach.
Netuší prečo sa ich priezvisko medzi rokmi 1750-1900 zmenilo postupne z Barlogh na Sabol.
Vôbec netuší, že jeho pôvod je z Nemecka odkiaľ prišli v stredoveku.
Zistí to až v roku 2012 jeden z jeho potomkov cez DNA analýzu Michalovho synovca.
Ich svadobná fotografia je prvá fotka v dedine.
Michalova dcéra Anna Sabolová má 5 rokov ako Ján mladší. O rok začnú spolu chodiť do školy.
Neskôr, v roku 1950 sa zosobášia, lebo kým je Ján na vojne, tak čakajú dieťa.
Na svadbe majú 200 hostí z rodiny. Prišla aj rodina z Hankoviec a Nižnej Vole.
Budú mať 7 detí.
Na jeseň 1951 sa im narodí krásne, prvé dieťa Anna Podlesná. Narodí sa podobne ako 5 ďalších súrodencov doma za pomoci pôrodnej baby (v dome, ktorý postavili v roku 1935 v Abrahámovciach). Porodnú babu robí pri tomto pôrode prababka malého bábätka, baba Guľa-Tomková, t.j. mama Jána nar. 1904 a stará mama Jána Podlesného ml. narodeného 1930.
V roku 1945 oslobodila sovietska Červená armáda aj ich obec. Boje tu neboli. Ani partizáni. Avšak Nemci tu nechali niektoré zbrane. Na jednej z nich sa poraní 8 ročný brat Anny Sabolovej a na následky nešťastného výbuchu zomrie.
V roku 1948 sa dostanú k moci komunisti.
Na Slovensku však nevyhrali voľby. Na Slovensku v roku 1946 vyhrala voľby kvázi luteránska strana – Demokratická strana s asi 62 percentami hlasov, keď na kandidátku vzala katolíkov, ktorí sa neskompromitovali počas Slovenského štátu 1939-44 a počas holocaustu.
Nástup komunistickej vlády prichádza postupne. Dedinčania v Abrahámovciach však najťažšie nesú 3 veci: zaberanie, združstevňovanie súkromnej pôdy začiatkom 50.rokov, boj komunistov proti cirkvi a menovú reformu.
Michal jediný v obci nedal pôdu do štátneho roľníckeho družstva.
Ľudia na dedine sa však na rozdiel od ľudí z miest menej boja a naďalej chodia do kostola. V meste by ich bonzli. Na dedine si to nik nedovolí. A aj predseda strany v dedine chodí do kostola.
Zoštátnenie priemyslu a súkromných podnikov zatiaľ veľmi nevnímajú až tak veľmi, ale menovú reformu v 50.rokoch považujú za veľký podvod a mnohí prišli o všetky úspory. Sú veľmi nahnevaní na štát a na komunistického prezidenta, ale nemajú facebook a nevedia sa zorganizovať z celého Slovenska a dedín.
V 30.rokoch sa malý Ján a jeho spolužiačka Anna (jeho budúca žena) modlia v základnej škole modlitbičku „Tatičku Masaryčku“ za prezidenta republiky. Malý Ján (nar.1930) je živé, veselé dieťa. Je najvyšší z rovesníkov. V sobotu chodí pomôcť zapáliť oheň v piecke susedom oproti, ktorí sú ortodoxní Židia, ktorých dcéra Beba (Friedová), dcéra miestneho obchodníka je jeho spolužiačka. V roku 1944 zahynie Beba s rodičmi v nemeckom koncentračnom tábore. Nik z dediny však nevie kam ich odviedla v roku 1944 Hlinkova garda. Zistí to až v roku 2014 Jánov vnuk.
Počas holocaustu zmizne a zahynie aj niekoľko Cigánov (Rómov) zo susednej obce Raslavice. Abrahámovčania s nimi vychádzajú dobre, hoci sami v obci Cigánov (Rómov) nemajú.
Okolo roku 1950 kúpi Ján prvé rádio v dedine a o pár rokov (v 50.rokoch) aj prvý televízor, a auto v dedine. A neskôr aj prvý telefón, pevnú linku.
Je rok 1951.
Ján Podlesný starší má 47 rokov. Stal sa dedom. Je šťastný. Ale cez slzy musel dať svoju pôdu komunistom, do družstva. Na družstve má novú prácu.
